.občasník - 01/09/2020
Obraz dnes končí aj na webe a sprevádza ho kľúčové slovo, lebo chceme, aby ho vyhľadávač našiel, aby ho človek videl a uznal jeho kvality. Obraz dnes sprevádza slovo, ktoré popisuje to, čo vidíš, snaží sa povedať to isté, alebo ani nie a len pridať váhu, význam, dôležitosť ďalšej fotografií, ktorá sa raz niekde stratí v tých miliardách ďalších denne vznikajúcich, ktoré nás už ani nemajú čím prekvapiť. Obraz sa stáva viac ilustráciou, ako samostatným jazykom, farebným vzruchom trvajúcim milisekundy a tvoja prehnaná starostlivosť a snaha natlačiť obsah do jedného záberu, alebo série ostáva nepochopená. Je ešte nejaká šanca, niekde, ak vôbec, že sa niekto zamýšľa nad obsahom tohto vizuálneho jazyka? Alebo si len každý z nás kričí do tmy, kde ho aj tak nikto nepočuje, podobne ako v krčme, len aby sa mu uľavilo? A život ide ďalej...
